George R. R. Martin patrí k najpopulárnejším žijúcim spisovateľom na planéte. Môže za to hlavne gigantický úspech seriálu Game of Thrones a House of the Dragon na motívy jeho knižnej série Pieseň ľadu a ohňa. To však ani zďaleka nie je všetko.
V roku 2005 bol nazvaný „americkým Tolkienom“ a Time ho zaradil aj do zoznamu 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Dlhé roky žije v americkom Santa Fe, kde financuje viaceré aktivity. Aj preto si mesto 29. marec pripomína Deň Georgea R. R. Martina.
Fanúšikovia jeho tvorby ho však majú zafixovaného ako človeka, ktorý ani po rokoch nie je schopný dokončiť svoj najveľkolepejší príbeh. Prečítaj si, ako vyzerala jeho cesta z chudobného chlapca na absolútny vrchol.
Život v kedysi bohatej rodine
George Raymond Richard Martin sa narodil 20. septembra 1948 do rodiny prístavného robotníka. Rodina jeho matky bola kedysi bohatá a vlastnila úspešnú stavebnú firmu. O všetko však prišla počas Veľkej hospodárskej krízy.
Matka mu to pripomínala každý deň, keď chodili okolo miesta, ktoré kedysi bývalo jej domovom. Pôvodne žili v dome po Martinovej prababke na Broadwayi, neskôr sa museli presťahovať do federálneho bytu v blízkosti prístavu v Bayonne.
Jeho svet v detstve pozostával len z piatich ulíc medzi jeho školou a domovom, čo podnietilo jeho túžbu cestovať a spoznávať iné miesta. Vďaka tomu začal vo veľkom čítať.
Začiatky písania
Následne začal písať, prednášať a predávať za pár drobných príbehy ostatným deťom zo susedstva. Napísal aj príbehy o mýtickom kráľovstve, v ktorom žili jeho korytnačky.
Tie často umierali vo svojom hračkárskom hrade, a tak do príbehov pridal zabíjanie v zlovestných sprisahaniach. Už v mladom veku začal písať „nekonečné príbehy“, ktoré nikdy nedokončil, lebo na papieri neboli také dobré, ako si predstavoval.
Počas štúdia na strednej škole sa stal fanúšikov komiksov od Marveli. Dokonca priznal, že Stan Lee mal na neho väčší vplyv ako Shakespeare alebo Tolkienovi. Stal sa súčasťou fandomu, zúčastnil sa úplne prvého Comic Conu a začal písať fanfikciu.
Za ňu získal aj cenu Alley Award. Vyštudoval žurnalistiku Medill School of Journalism Northwestern University v Evanstone. Bol odporcom vojny vo Vietname a požiadal aj o štatút odporcu z dôvodu svedomia.
Prvé úspechy
Ako 21-ročný začal profesionálne písať a predávať poviedky. Úplne prvú s názvom The Hero predal magazínu Galaxy. Debutový román Dying of the Light vydal v roku 1977. V tom čase kiná valcovali Star Wars, čo predaje vystrelilo natoľko, že zarobil viac ako za tri roky vyučovania.
Stále ale nemal dostatok peňazí na to, aby sa stal spisovateľom na plný úväzok. Jeho šachové skúsenosti mu umožnili stať sa riaditeľom turnaja pre Kontinentálny šachový zväz. Pracoval tu len cez víkend, takže získal päť dní na písanie.
Po skončení šachového ošiaľu začal učiť angličtinu a žurnalistiku na Clarke University. Až po smrti priateľa a spisovateľa Toma Reamyho sa rozhodol stať spisovateľom na plný úväzok. Rozviedol sa s prvou ženou a presťahoval sa do Santa Fe.
Martin začal písať hybridy sci-fi a hororu, aby vyvrátil výrok kritika, ktorý tvrdil, že sci-fi a horor sú nezlučiteľné protiklady. Za jeho príbehy vo voľne definovanej budúcej histórii, známej ako Tisíc svetov alebo Manrealm, bol nominovaný na množstvo cien.
Zachránená kariéra
V roku 1980 napísal novelu Nightflyers, na ktorú kúpila spoločnosť Vista filmové práva. Martin sa podieľal na scenári, no bol nešťastný z vystrihnutia dejových prvkov z dôvodu šetrenia nákladov. Aj keď nešlo o hit, spisovateľovi to zachránilo kariéru.
Neskôr vydal ospevovaný upírsky román Fevre Dream a hororový román The Armageddon Rag, z ktorého bol prepadák. Práca pre televíziu sa mu vyplácala viac ako písanie, a tak sa presťahoval do Hollywoodu.
Podieľal sa na viacerých televíznych projektoch a popri tom vydával príbehy. Okrem toho dozeral na vývoj série obľúbených kníh Divoké karty od viacerých autorov, ktorá sa odohráva v zdieľanom vesmíre. Prispel do nej viac ako 20 dielmi.
V roku 1991 cítil frustráciu z toho, že televízie ignorovali jeho scenáre, ktoré musel kvôli dĺžke epizód osekávať o vývoj postáv a bojové scény. Vrátil sa k písaniu románov. Už v detstve chcel po vzore Tolkiena napísať epickú fantasy ságu, no nemal nápady.
A tak vznikla legenda...
Inšpiroval sa knihami Vojna ruží, Preklati králi a Ivanhoe. Pôvodne chcel napísať tri zväzky, no po vydaní Game of Thrones, prvej časti ságy Pieseň ľadu a ohňa plány zmenil na sedem. Štvrtá časť (Hostina pre vrany) sa stala The New York Times Number 1 Bestsellerom.
Piata kniha Tanec s drakmi už bola globálnym hitom. V roku 2007 HBO zakúpilo práva na seriálové spracovanie a zvyšok je história. Postupne však seriál predbehol knihy - na dve z nich fanúšikovia stále čakajú.
Ide o The Winds of Winter a posledný zväzok A Dream of Spring. Nateraz nemá dokončenú ani predposlednú knihu, a aj keď už dlhé roky sľubuje jej dokončenie so slovami, že ide o vyše 700-stranovú knihu, vydanie je stále v nedohľadne.
O poslednej knihe ani nehovoriac. Vzhľadom na jeho vek sa mnohí obývajú, že ságu už nestihne uzavrieť. Jeho bývalí spolupracovníci pritom už dávnejšie povedali, že príbeh po jeho smrti za neho nedokončia.
Spisovateľ Neil Gaiman v roku 2009 na svojom blogu napísal kritikom Martinovho tempa: „George R. R. Martin nie je tvoja suka“. Gaiman neskôr uviedol, že spisovatelia nie sú stroje a že ak chcú, majú plné právo pracovať aj na iných projektoch.
Martin v roku 2018 vydal Martin knihu Fire & Blood, ktorá sa zaoberala históriou rodu Targaryenovcov. Tá sa tento rok dočkala aj seriálového spracovania, ktoré pokračovalo v úspechu seriálových Hier o tróny.
Filantrop a kritik fanfikcie
Okrem toho prispel k tvorbe tohtoročnej oceňovanej videohry s názvom Elden Ring a napísal pre ňu aspekty budovania sveta. Aby toho nebolo málo, pracuje ako výkonný producent adaptácie Peacock TV pri vývoji jeho knižnej série Divoké karty.
Martin pravidelne prispieva na svoj blog s názvom Not a Blog. Vzhľadom na jeho začiatky je prekvapivé, že je proti fanfikcii. Považuje ju za porušovanie autorských práv a zlé cvičenie pre začínajúcich spisovateľov.
15. februára 2011 sa Martin počas malého obradu vo svojom dome v Santa Fe oženil s dlhoročnou partnerkou Parris McBride. Venuje sa filantropii, stretáva sa s fanúšikmi, pomáha začínajúcim spisovateľom a do histórie sa zapísal aj vetou, že Donald „Trump je dospelý Joffrey.”
