V Berlíne sa však dodnes dajú vidieť aj iné doklady nacistickej monumentálnej architektúry. Niektoré z nich mali po druhej svetovej vojne svojrázne osudy, píše portál iDnes.cz.
V rámci seriálu Megalomanské stavby sme ti už preniesli:
- Železničným tunelom na vlastný ostrov na Jadrane. Megalomanský plán mohol zmeniť dejiny Československa
- Šialený projekt Atlantropa. Gigantické priehrady na Stredozemnom mori mali spojiť Európu s Afrikou
- Sagrada Familia, hotel v Pchjongjangu či bratislavské metro. Toto sú najznámejšie nedokončené stavby
- Mrakodrap s výškou jedného kilometra? Pozri si tri projekty, ktoré navždy zmenia tvár moderného sveta
Hitlerov dvorný staviteľ
Vysokozáťažové teleso, ako sa tento valec oficiálne nazýva, slúžilo na testovanie berlínskej pôdy, či unesie plánovaný 117 metrov vysoký a 170 metrov široký Víťazný oblúk, ktorý sa mal stať jednou z dominánt nacistickej svetovej metropoly. „Pri tomto Víťaznom oblúku sa vzhľadom na jeho enormnú masu nevedelo, čo jeho váha urobí s podložím,” vysvetlil architekt Michael Richter.
Hitlerov dvorný staviteľ Albert Speer preto nechal v roku 1941 neďaleko dnešnej stanice Südkreuz vybudovať obrí železobetónový blok o zhruba rovnakej váhe ako proponovaný symbol víťazstva Tretej ríše. Siaha 18 metrov do hĺbky a jeho nadzemná časť sa ako gigantický hríb týči do výšky 14 metrov. Vnútri boli schované najrôznejšie meracie zariadenia zaznamenávajúce pohyby tejto „huby”.
„Vtedajší architekti požadovali, aby Víťazný oblúk neklesol o viac ako šesť centimetrov, nakoniec to ale bolo 19,5 centimetra. Znamenalo to teda, že bez stabilizácie pôdy alebo výberu lepších základov ho nebolo možné postaviť,” poznamenal k výsledku experimentu Richter.
Dóm tak veľký, že mal vlastné počasie
K nemu došli odborníci ale až po vojne, pretože jej nepriaznivý vývoj plánovačom Germanie už nedovolil pristúpiť k stavbe tejto nacistickej slavobrány, ktorú dnes rovnako ako celý Hitlerov sci-fi projekt pripomína už len toto „megaťažítko“. Od roku 1995 je chránenou pamiatkou, do ktorej útrob sa dá v turistickej sezóne pozrieť každú nedeľu na poludnie.
Nemecký diktátor plánoval kompletne prebudovať väčšinu Berlína, ktorého srdcom sa mala stať päť kilometrov dlhá výstavná trieda lemovaná honosnými budovami ministerstiev, opier a divadiel, na ktorej jednom konci sa mal týčiť Víťazný oblúk a na druhom monštruózna Veľká dvorana či dóm s obrovskou kopulou siahajúcou do výšky, pod ktorú sa malo vojsť až 180-tisíc ľudí.
Mal to byť najväčší krytý priestor na svete. Vedci dokonca predpokladali, že vo vnútri bude vlastné počasie, nezávislé od počasia vonku. Na vrchole mala stáť gigantická socha nemeckej orlice, ktorá mala v pazúroch zvierať planétu Zem čoby symbol nového svetového poriadku pod nadvládou nacistov.
Olympijský štadión a ďalšie spomienky
Ale už pred prípravami Germanie, ako projekt neskôr pomenoval Speer, sa v nemeckej metropole realizovalo množstvo stavieb, ktoré mali odrážať veľkosť novej ríše. Vojnu prežil napríklad Olympijský štadión vybudovaný pre športový sviatok v roku 1936, ktorý je domovom futbalistov Herthy Berlín, alebo vo svojej dobe najväčšia stavba sveta, terminál dnes už nefunkčného letiska Tempelhof.
„Hnedú minulosť“ tiež rozsiahly komplex spolkového ministerstva financií, kde predtým sídlilo ministerstvo letectva Hermanna Göringa a neskôr tu bola vyhlásená ústava Nemeckej demokratickej republiky, alebo časť dnešnej centrály nemeckej diplomacie, ktorú obývala ríšska banka a ukladala sem majetok ukradnutý Židom. V dobách komunistickej NDR v nej zasadali kľúčové politické orgány Ulbrichtovho a neskôr Honeckerovho režimu.
Z bunkra bordel
Ešte pestrejšie osudy mal obrí nadzemný bunker, ktorý dodnes stojí v centre Berlína kúsok od známeho Friedrichstadtpalastu. „Slúžil ako ochrana pred bombardovaním, ale súčasne bol postavený ako monument. Preto nie je v podzemí, ale nad zemou, pretože pre nacistov mal aj architektonickú funkciu,“ vysvetlil sprievodca Clément Rognant. Určený navyše nebol pre bežných obyvateľov mesta, ale pre personál a cestujúcich z neďalekej železničnej stanice.
Po vojne Sovieti bunker používali niekoľko rokov ako väzenie a potom slúžil ako skladisko. „Skladovalo sa tu ovocie a hlavne banány z Kuby, a preto mu Berlínčania prezývali banánový bunker. Na tento účel sa používal takmer až do pádu Berlínskeho múru v roku 1989.“ Potom sa jeho využitie úplne zmenilo.
„Stal sa z neho techno klub, aj sex klub a konali sa tu všemožné párty,“ doplnil mladý Francúz k porevolučnému uplatneniu betónového kolosu, ktorý na sebe stále nesie vojnové šrámy i stopy po modernejšej devastácii. Teraz už niekoľko rokov slúži ako netradičná galéria, kde verejnosti sprístupňuje svoju zbierku súčasného umenia zberateľ Christian Boros.
