Žiadna obsesia nie je príliš divoká alebo temná na to, aby si nezaslúžila zvečnenie a zdokumentovanie. Irwin Wong, autor knihy, zozbieral a odfotografoval obyčajných ľudí a ich mimoriadnu posadnutosť, píše sa v magazíne Tokyo Weekender.
Wongovou vstupnou bránou do skrytého sveta krikľavých japonských subkultúr bola jeho vlastná záľuba v robotoch a gigantických mechanoidoch.
The Obsessed bol projekt na dlhú dobu. Wongovým vlastným záujmom boli obrí mecharoboti, ktorí sa potom ďalej rozvinuli do celého Japonska. Pri fotení využíval techniku fotogrammetria, tá využíva prekrývajúce sa obrázky na vytváranie 2D a 3D modelov.
O niektorých ani nevedel
Wong pri prieskume narazil na subkultúry, o ktorých nikdy predtým nepočul. „Jedna zo subkultúr, ktorá ma najviac prekvapila, bola Tanganmen, v ktorej ľudia nosia jednookú masku, ktorú navrhol umelec Dango Ozawa. Ďalším bol vanning, kde ľudia berú dodávky – také, čo nie sú cool – a potom to formujú do niečoho, čo už je cool,“ hovorí.
Tanganmen je pomerne novou odnožou subkultúry kigurumi, v ktorej ľudia nosia kostýmy na celé telo. Ozawaovi Dangovi prekážala dominancia mužov na tejto scéne a tak sa rozhodol navrhnúť typické masky. Teraz má v Tokiu kult, informuje magazín Vice.
Cosplay, kawaii, otaku...
Pre spoločnosť, ktorá častokrát vyvíja až enormne silný tlak na prispôsobenie sa (napr. inemuri, teda kultúra prespávania v práci), má Japonsko až prekvapivo veľký počet medzinárodne uznávaných subkultúr. Dokonca aj pre laika sú názvy ako cosplay, kawaii a otaku dostatočne bežnými výrazmi na to, aby aspoň približne vedel, o čo ide. Svedčí o tom aj fakt, že sa dostali do slovníka anglických slov.
Wong tvrdí, že extrémne subkultúry a záľuby prekvitajú práve kvôli úzkoprsému spoločenskému nastaveniu. „Japonsko je veľmi komunitne orientované. Dokonca aj pre tých, ktorí štrajkujú a robia bizarné veci. Niektorí ľudia sa dostávajú do subkultúr, keďže boli na okraji spoločnosti a vstup do týchto skupín im dal pocit identity a spolupatričnosti,“ vyjadril sa pre Tokyo Weekender.
Viac než módna záležitosť
Wong si ako príklad berie Konasuke, mladú ženu, ktorá stále drží pri živote subkultúru gyaru. „Konasuke svojím výzorom nezapadala do školy a policajti ju vozili domov. Nežila typický život, v ktorom by sa snažila byť decentnou. A práve gyaru formoval jej identitu a teraz je z nej celebrita.“
Hoci sa Konasuke narodila v 90. rokoch a minula tak vrchol slávy gyaru, s týmto štýlom stále veľmi rezonuje. Pre mnohé mladé ženy bolo gyaru viac než len módnou záležitosťou – predstavoval aj únik z tradičných rodových noriem a očakávaní. Vytvorili si svoj vlastný priestor, aby našli miesto, v ktorom vo svete zapadajú.
Bola to rebélia voči japonským štandardom krásy práve v časoch, kedy sa od žien očakávalo, že budú poslušné, jemné a prikované k hrncom. Od Japoniek sa očakávala jemná biela pleť a uhľovo čierne vlasy, takže gyaru išlo presne opačným smerom a vyvinul sa do fenoménu, ktorého rôzne podkategórie a subžánre sa vyvíjajú stále aj teraz.
Doba sa mení
Zásadnú rolu vo formované jednotlivých subkultúr však zohrával aj internet. „Internet uľahčuje spojenie s ostatnými a ľudia môžu vytvárať obsah cielenejšími spôsobmi. Subkultúry nájdeš ľahšie než kedykoľvek predtým, ale nie je také ľahké previesť e-maily na rozhovory, pretože mnohí ľudia sú spokojní s tým, že si robia svoje vlastné veci, niektorí boli teda ťažko dostupní,“ vysvetlil Wong.
Pestrosť z Japonských ulíc a námestí však postupne ustupuje. Podľa Wonga je najväčším faktorom tohto zostupu práve prístup k pohodlným priestorom. „Pred 15 rokmi ste stále mohli vidieť veľa ľudí okolo mosta Jingu pred Meiji Jingu; na niečo také už len ťažko narazíte. Zmizli zóny vhodné pre chodcov. Schopnosť „len byť“ ustúpila do úzadia kvôli automobilovej doprave a davom z cestovného ruchu.“
