Astronauti tento zvláštny prírodný úkaz radi pozorujú. So žartom ho prirovnávajú k pristávacej dráhe pre lietajúce taniere. Oko je široké cez 40 kilometrov a miestny mu dali meno Richat. Čo je však príčinou jeho existencie?
Kruhovitý objekt nápadne pripominajúci oko sa skladá z rozsiahlých dunových polí a sústredených prstencov okolo stredu. Výskumníci sa pôvodne domnievali, že za útvar môže meteorit. Krátery, ktoré po sebe zanechávajú majú totiž podobnú štruktúru. Richat sa nachádza v západnej saharskej púšti v Mauritánii.
Platónová Atlantída
Niektorí ľudia sa domnievajú, že Richat predstavuje pôdorys mesta Atlantída. To starogrécky filozof Platón vo svojich textoch opisoval ako sústredené prstence vody a zeme. No skutočná história je o čosi zaujímavejšia. Teda minimálne pre geológov.
Oko bolo objavené v roku 1965 pri vesmírnej misii Gemini IV, jednalo sa o štvordňovú akciu na obežnej dráhe Zeme. Astronautov NASA vtedy požiadala, aby zhotovovali fotografie z vesmíru. Špeciálne ich požiadali, aby sa zameriavali hlavne na kruhovité objekty na zemskom povrchu.
Kráter alebo kupola?
Dôvodom bolo, že vedci z NASA sa vtedy zameriavali na výskum kráterov po meteoritoch. Z ich výskumov sa tak dalo vyčítať niečo viac o histórii Zemegule. Naviac, poznanie toho, koľkokrát a kedy našu Zem zasiahli meteory, vedcom taktiež pomáha pri predpovedaní potencionálnych budúcich meteorových kolízií.
Istý čas sa vedci domnievali, že Oko Sahary je impaktným kráterom. Nenašli však stopy po roztavenej hornine. Podľa novších geologických štúdií Richatu sa zistilo, že v skutočnosti ide o vyvýšenú geologickú kupolu - v odbornom žargóne nazývanú antiklinála.
Ako čas plynul a kupola zažívala v priebehu miliónov rokov eróziu svojich rôznych typov hornín, pomaly vznikal obraz podobajúci sa oku. Za rôzne farebné tóny Richatu teda môže rôznorodosť vrstiev a sedimentov, z ktorých kupola vzišla.
