Dovolenka vo vojnou zmietanej Ukrajine? Vedci z univerzity v britskom Portsmouthe tvrdia, že to nemusí byť také zvláštne ako sa na prvý pohľad zdá.
Vojnová turistika
Vojnová turistika nie je nič nové. Už v čase krymskej vojny (1853-1856) dal americký spisovateľ Mark Twain dohromady skupinu zvedavcov, ktorých odviezol na miesta bojov. Vraj tam dokonca zbierali šrapnely ako suveníry, uvádza iDnes.cz.
Podobní výletníci hľadajúci vzrušenie sú doložení aj z vojen v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch 20. storočia. Smutným mediálnym hrdinom tejto zvrhlej zábavy je japonský komik Toshifumi Fujimoto. Nudil sa tak, že postupne navštívil boje v Sýrii, Jemene, Afganistane a ďalších nebezpečných krajinách.
Výskumníci z Portsmouthu teraz analyzovali webové záujmové skupiny a diskusné fóra o ukrajinskom konflikte. Dospeli k záveru, že u časti z nás ide hlavne o silu zážitku.
Turisti prírodných katastrof
Zvedavcov lákajú aj miesta prírodných katastrof. Takzvaní disaster tourists sťažovali prácu záchranárom napríklad pri záplavách, ktoré postihli Prahu v auguste 2002. Strážnici vtedy museli od povodňových bariér vyháňať zástupy „turistov“ s foťákmi a kamerami, ktorí chceli vidieť katastrofu zblízka.
To isté sa dialo v júni 2021 na Břeclavsku a Hodonínsku, kde udrelo tornádo. „Prišli celé rodiny aj s malými deťmi. Fotili sa pri vyvrátených stromoch, pri autách pohodených jedno na druhom, ako by sa kochali,“ rozprávali novinárom miestni znechutene. Domy zrovnané živlom so zemou si zvedavci dokonca natáčali z dronov.
Občas však turisti aj pomôžu
Paradoxom je, že zvedavci privezú peniaze hotelierom, reštauratérom alebo majiteľom obchodov. Toto si uvedomili napríklad v Nepále, kde v apríli 2015 došlo k ničivému zemetraseniu. „To najlepšie, čo pre nás teraz môžete urobiť, je, že k nám prídete na trek,“ vyzývala vláda v Káthmandú.
Zaujímavé je, že pohromoví turisti nemusia byť len prvoplánoví cynici, ktorí akoby to postihnutým skoro priali. Za túžbou vidieť cudzie nešťastie môže byť aj podvedomý súcit.
Temná turistika
Príbuzným fenoménom je takzvaná temná turistika. „Dark tourists“ cielene navštevujú miesta spojené so smrťou, katastrofami, haváriami a tragédiami. Existujú cestovky, ktoré vám zariadia povolenie na vstup do zakázanej zóny okolo Černobyľu. Obľúbenou turistickou destináciou sú aj „vražedné polia“ na predmestí kambodžského Phnompenhu, kde bolo za Červených Khmérov popravených 9 000 ľudí.
Sú však aj miesta, kde sa na to musíme pozrieť inak. Prečo jazdíme do Terezína, Osvienčimu alebo napríklad do bývalého tábora Vojna pri Příbrami, kde za komunizmu umierali politickí väzni? Prečo sa ideme s deťmi pozrieť do pražského kostola Cyrila a Metoda, kde zomreli hrdinovia atentátu na Heydricha? Toto nebude povrchný zážitok. Tými miestami si pripomíname temnú minulosť, aby sa už podobná neopakovala.
Obdivovanie chudoby
Po svetovom úspechu britského filmu Milionár z chatrče (2008) zaplavila bombajský slum Dháraví vlna západných turistov, ktorí chceli vidieť, kde sa to odohralo. Takzvaná slumová turistika však existovala už dávno pred filmom.
Kritici namietajú, že bohatých ľudí do slumov okrem senzácie láka aj pocit „Predsa len si nežijem zas tak zle“. Podľa opačného názoru to ale obyvateľom slumov pomáha. Turizmus totiž zvyšuje šancu, že na odstránenie chudoby prispeje aj samotný štát.
Ďalšou špeciálnou odrodou je turistika zániku (doom tourism), pri ktorej ide o to, uvidieť niečo, čo nenávratne zmizne. Amazonský prales pred stavbou diaľnice, poslednú generáciu ľudojedov z Papuy Novej Guiney. Alebo treba dno budúcej priehrady tesne pred zaplavením.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
