Písal sa 1. júl 1804, keď sa v Paríži narodila Amantine Lucile Aurore Dupin. Svet ju ale pod jej vlastným menom skoro vôbec nepoznal. Rozhodla sa totiž vystupovať pod mužským pseudonymom ako George Sand. Bola francúzska spisovateľka, memoáristka a novinárka a počas svojho života patrila medzi najpopulárnejšie spisovateľky v Európe, známejšia bola dokonca ako Victor Hugo či Honoré de Balzac v Anglicku v 30. a 40. rokoch 19. storočia.
George Sand bola jedna z najvýznamnejších spisovateliek európskej éry romantizmu, píše sa na portáli Goodreads. Napísala množstvo noviel, divadelných kúskov a literárnych kritík, a známa bola ako extravagantná žena vo francúzskych spoločenských pomeroch. Obliekala sa do mužského oblečenia, fajčila cigary a mala niekoľko verejných afér, píše sa na National Galleries Scotland.
Detstvo
Narodila sa v Paríži na Meslay Street rodičom Mauriceovi Dupin de Francueilovi a Sophie-Victoire Delabordeovej. Jej otec bol príbuzný s líniou kráľov a jej matka bola dcérou profesionálneho chovateľa vtákov, ktorý pochádzal zo skromných pomerov. Jej otec bol vojak a zomrel, keď Aurore mala štyri roky.
Po jeho smrti sa spolu s jej matkou a starou mamou presťahovali z Paríža do mesta Nohant vo Francúzsku. Keď mala štrnásť rokov, Aurore poslali do kláštora Dames Augustines Anglaises v Paríži. Hoci sa často búrila proti pokojnému životu kláštora, na druhej strane ju priťahovalo to tiché, hlboké myslenie či priama komunikácia s Bohom, uvádza sa na portáli Encyclopedia of World Biography.
Napokon si ju stará mama nasťahovala k sebe domov, kde sa venovala štúdiu prírody, liečeniu roľníkov, čítala filozofov všetkých vekových kategórií a rozvíjala vášeň pre diela francúzskeho spisovateľa Françoisa René Chataeubrianda. V meste Nohant, kde bývala so svojou starou mamou, získala hlbokú lásku a porozumenie k vidieku.
Jej učiteľ ju nabádal, aby nosila mužské oblečenie pri jazde na koni, a tak cválala krajinou v nohaviciach a voľnej košeli, slobodná a zamilovaná do prírody.
Manželstvo a láska
Aurore prevzala panstvo v Nohante po smrti svojej starej mamy. V devätnástich rokoch sa vydala za Casimira Dudevanta, syna baróna a slúžky. Casimir bol dobrosrdečný, ale mal aj temnú stránku. Bol hrubý, zmyselný a zvykol urážať jej ideál lásky. Ako sa uvádza na portáli History Hustle, manželstvo považovala za bolestivo nudné a bez lásky. Navyše tvrdila, že nedokázala prijať fakt, že bola inteligentnejšia ako on.
Keď mala 27 rokov, presťahovala sa späť do Paríža, aby našla nezávislosť a lásku, pričom manžela zanechala spolu s deťmi v Nohante. V tom čase sa začala venovať aj písaniu článkov, aby si zarobila na živobytie. Stretla sa aj s mnohými spisovateľmi a jej mentormi sa stali Henri de Latouche a historik Charles Sainte-Beuve.
Aurore sa napokon zamilovala do Julesa Sandeaua, šarmantného mladého spisovateľa. Spolupracovali na mnohých článkoch a podpisovali sa spoločne ako „J. Sand.“ Jej láska s Julesom napokon netrvala dlho a ich vzťah sa rozplynul. Následne stretla mladého básnika Alfreda de Musseta, a vznikol medzi nimi milenecký vzťah.
Keď publikovala svoju prvú novelu „Indiana“ v roku 1832, prvýkrát použila svoj pseudonym a podpísala sa ako „George Sand“. Na portáli Study sa uvádza, že meno si zmenila najmä preto, lebo mužskí spisovatelia boli v tej dobe viac rešpektovaní ako ženy. Verila, že jej prácu by nikdy nikto nebral vážne, ak by publikovala pod svojím vlastným menom.
Napokon sa jej legálne podarilo úplne sa oddeliť od svojho manžela a získala do starostlivosti ich dcéru Solande, zatiaľ čo on si nechal ich druhé dieťa Maurice. V Paríži sa jej podarilo získať si dobrú povesť nielen spisovateľky, ale aj odvážnej a brilantnej ženy. Mala mnoho obdivovateľov a spomedzi nich si vyberala svojich milencov, medzi ktorými bol aj poľský skladateľ Frédéric Chopin.
Tvorba
George Sand sa písaniu venovala každú noc od polnoci do úsvitu a pokrývala svoju dennú kvótu dvadsiatich strán. Písala veľkým, pokojným písmom, pričom nikdy neprečiarkla ani jeden riadok. Všetky jej romány sa týkajú milostných príbehov, v ktorých je cítiť jej romantický idealizmus, ako sa odvíja v realistickom prostredí.
Okrem toho sa zameriavala na písanie o ženách, ktoré popierajú spoločenské konvencie. Dokazuje to aj jej prvá novela Indiana, ktorá je o boji ženy, zaseknutej v manželstve s mužom, ktorého si vzala aj napriek tomu, že miluje iných, píše sa na portáli History Hustle.
Prvé diela sú prevažne romány, ktoré opisujú vášeň a napísala ich s cieľom zmierniť bolesť, ktorú si niesla z jej prvých milostných vzťahov. Ústrednou témou románu Indiana je ženské hľadanie absolútneho v láske. Román Valentine z roku 1832 opisuje nešťastne vydatú ženu z vyššej vrstvy, ktorá zistí, že ju miluje farmárov syn.
Lélia, ktorú vydala v roku 1854 je lyrickým hľadajúcim vyznaním vlastného chladu autora. Lélia stelesňuje krásnu ženu, ktorú miluje mladý básnik, ale jedinú lásku, ktorú mu dokáže prejaviť, je len tá materinská.
Neskorší život
Ako roky plynuli a George Sand starla, trávila čoraz viac času v jej milovanom meste Nohant, kde sa oddávala jemnému a pokojnému životu, ktorý si vytvorila. Ale nezabudla ani na zábavu s priateľmi, bábkové divadlo, ale najmä na svoje vnúčatá.
Nikdy nestratila svoju životnú energiu a nadšenie, a postupom času sa začala menej zaujímať o politiku. „Jej hľadanie absolútnej lásky ju priviedlo cez roky búrlivých záležitostí k dosiahnutiu tolerantnej a univerzálnej lásky k Bohu, prírode a deťom.“ Zomrela vo svojom milovanom Nohante 9. júna 1876.
