Teória toxickej pozitivity spočíva vo viere, že bez ohľadu na to, aká zlá alebo náročná situácia je v našom živote, mali by sme zostať pozitívni. Aj napriek tomu, že toto nastavenie mysle má výhody, toxická pozitivita sa zameriava na odmietanie všetkých náročných emócií v prospech šťastia a často aj falošnej pozitivity.
Nie vždy je život pozitívny
Mať pozitívne naladenú myseľ je, samozrejme, určite dobré pre tvoje mentálne zdravie. Problém však je, že život nie je vždy krásny a pozitívny. Všetci sa niekedy stretávame s ťažkými a nie úplne veselými emóciami a skúsenosťami. Psychológia hovorí, že všetky emócie, či sú už dobré alebo zlé, musí človek jednoducho prekonať. Prežiť ich a akceptovať.
„Toxická pozitivita už posúva to pozitívne myslenie do extrému. Tento fenomén vytvára stres, že človek musí byť neustále optimistický a takisto vedie k popieraniu emócií, ktoré nie sú priamo šťastné a pozitívne,“ uvádza sa na portáli Very Well Mind.
Tento druh pozitivity znamená mať neustále pozitívne nastavenie a potláčať do úzadia tie negatívne.
Príklady toxickej pozitivity
Existuje množstvo príkladov zo života, kedy sme sa takmer všetci stretli s niekým toxicky pozitívnym. Jedným z príkladov je, keď človek príde o prácu. Tento fakt v každom vyvolá smútok, hnev a frustráciu. Následne sa objaví niekto, kto bude hovoriť „hlavne zostaň pozitívny“, alebo „určite to má aj svetlú stránku“. Komentáre sú väčšinou myslené v dobrom a sú vyslovované v sympatickej mienke, avšak človek, ktorý práve prišiel o prácu nepotrebuje počuť takéto vyjadrenia. Jediné, čo potrebuje je pochopenie, že jeho emócie sú oprávnené.
Takisto vyjadrenia typu „všetko sa deje pre nejaký dôvod“ sú síce v istom zmysle utešujúce, avšak pri určitých momentoch vyžadujú od niekoho, kto sa trápi, aby potlačil svoje negatívne emócie - aj tak to nezmení a prečo sa teda netešiť zo života.
Koľkí z vás počuli vyjadrenie „šťastie je voľba“. Prečo by sme si nechceli vybrať šťastie? Keby život bol taký jednoduchý, určite by si nikto vedome nevybral, aby sa cítil nešťastne.
Hoci všetky postoje sú mienené v tóne empatie a určite ten, kto nám ich povie to myslí v dobrom, stále je však dôležité myslieť na to, že aj taký smútok patrí do života. Niekedy nemusíme hovoriť nič, len byť prítomní pri niekom, kto si prechádza náročným obdobím.
Čo môže toxická pozitivita spôsobiť?
Možno sa to nezdá, ale „falošná“ pozitivita je v určitých prípadoch naozaj nebezpečná. Môže niekedy viesť k pocitom hanby za vlastné emócie. Pokiaľ necíti človek pozitívne emócie a niekto za ním príde, aby myslel pozitívne, môže to v ňom evokovať pocit, že sa má za to, čo skutočne cíti, hanbiť. Namiesto toho by sme ľuďom mali dať jasne najavo, že každá emócia, ktorú cítia, je dôležitá a dovoliť im ich cítiť.
Taktiež vyvoláva vinu. „Toxická pozitivita môže spôsobiť pocity viny. Posiela to odkaz, že ak si nedokážeš nájsť cestu k tomu, aby si sa cítil pozitívne, dokonca aj v prípade tragédie, robíš niečo zle,“ uvádza sa na portáli Very Well Mind.
Znaky
Naučiť sa rozoznať, kedy ide o toxickú pozitivitu pomôže lepšie identifikovať tento typ správania. Sám môžeš byť toxický k sebe alebo k druhým ľuďom, preto je vždy dobré poznať, čím sa to prejavuje.
Prvým znakom je, že sa človek vyhýba svojim problémom a nečelí im. Potláča ich do úzadia a jednoducho sa tvári, že neexistujú a popritom dúfajú, že po čase zmiznú.
Takisto je to o skrývaní svojich emócií. V človeku sa vplyvom toxickej pozitivity môže vytvoriť strach prejaviť to, čo skutočne cíti, a tak sa pretvaruje a radšej pôsobí na druhých ako večne vysmiaty a šťastný človek.
K druhým ľuďom môžeš byť toxicky pozitívny najmä tým, že zľahčuješ ich pocity, pretože sa v týchto situáciách cítiš nekomfortne.
Existujú však aj znaky, že niekto je negatívne pozitívny k tebe. Prejavuje sa to najmä tým, že sám cítiš vinu za to, že si smutný, nahnevaný alebo sklamaný. Skrývaš svoje pocity, dokonca si nimi znechutený a snažíš sa vyhnúť negatívnym a bolestivým emóciám.
Ako sa tomuto typu pozitivity vyhnúť
Dôležité je uvedomiť si, že „je v poriadku nebyť v poriadku“, a že každá emócia je prirodzená a niekedy aj potrebná. Nauč sa v živote zvládať negatívne emócie, ale nikdy ich netreba potláčať. Ako posledný bod je, aby sme sa viac sústredili na to, čo hovoria naši blízki.
Ak sa ti niekto zverí so svojimi pocitmi, nezahrň ho prehnanou pozitivitou, ale daj mu vedieť, že to, čo cíti je normálne a si pripravený ho vypočuť. Často to ľuďom pomôže oveľa viac ako reči, že „všetko bude dobré“. Človek to vo svojom vnútri istým spôsobom vie, že negatívne emócie prejdú, ale potrebuje vedieť, že má vedľa seba niekoho, o koho sa môže oprieť a to, čo cíti, je úplne v poriadku.
