Tento mesiac som sa povenoval ďalším trom horúcim témam. Príjemnú adukáciu, priatelia.
Reklama je také hybridné odvetvie. Veľa daily jobov sú chlebovky, ktoré idú po číslach a originalita je pri nich druhoradá. Ak sa ale niečo nedá kreativcom uprieť, je to snaha prinášať nečakané riešenia, kedykoľvek je to len trochu možné. Nakoniec, myslím si, že je to aj našou povinnosťou. Napísať headline "Hypotéka s najlepšími splátkami" si dokáže klient aj sám.
Keď sa človek na nie veľmi dobre fungujúcej stránke dopátra k oceneným spred 3-5-7-10 rokov, uvidí medzi nimi samé zvučné mená, ktoré teraz hrajú absolútny reklamný prím. O to viac si vážim pár úspechov, ktoré som si z tejto perfektnej súťaže mohol pripísať aj ja. Zlato sa mi síce podarilo vyhrať zrovna v ročníku, keď sa kvôli covidu necestovalo do Cannes, ale aj taký je futbal. Radosť to bola v každom prípade obrovska.
Young Lions ma naučilo hrozne veľa. Pracovať pod časovým tlakom, komunikovať v Bernbachovskom tíme copywriter + art director a hlavne pozerať sa na svoj nápad s odstupom. Dať si feedback a zhodnotiť, čo je dobré a s čím netreba strácať čas. Nils Leonard to volá "taste" a podľa mňa je to najužitočnejší skill, ktorý sa dá v ideamakingu získať.
2025 bol mojím posledným výstrelom, tak držte labky. A ak máte šťastie, že môžete súťažiť budúci rok, neváhajte ani sekundu. Stojí to za všetky prachy.
Special mention za to, že môžeme mať na Slovensku jedno z najlepších Young Lions na svete patrí Silvii Cyprichovej & KRASU. Ďakujeme
Mohol by copywriter písať texty pre Haberu?
Odkedy RTVS násilne prezliekli do nového mena, nečudoval by som sa, keby nad ňou mnohí príčetní ľudia zlomili palicu. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si – inšpirovaný príspevkom Ivky Hornickej Pacoňovej – pozrel prvú časť série Textári.
Je o autoroch slov, ktoré sa vryli do pamätí ako I Must Not Tell Lies do Harryho predlaktia. Ústrednými postavami sú napríklad Kamil Peteraj, Daniel Hevier, Martin Sarvaš či Milan Lasica. Prezlečení básnici, dali obsah forme ktorú poznáme pod menami Team, Elán, Tublatanka... a veľkými aj malými písmenami sa zapísali v dejinách slovenskej kultúry.
V mnohom mi dokument pripomína Ikony, ktoré sa v intelektuálnych kruhoch stali must-see záležitosťou. Každá epizóda Textárov je o inej legende slovenskej hudobnej scény. Niekedy im pri pozeraní závidím. Niežeby som niekedy bol tým snílkovským copywriterom, ktorý pohŕda reklamou a najradšej by od rána do večera sedel v kaviarni, pil whisky, fajčil Marsky a písal poéziu.
Copywriter aj textár pracujú so slovom, emóciou, chcú aby si ich odkaz ľudia zapamätali. Tam, kde sa ale copywriter potrebuje zmestiť do šesťsekundového pre-rollu, textár má luxus refrénu. Keď sa copywriter snaží uspokojiť počet znakov CTW bannerov, textár sleduje počet znelých spoluhlások. Kým jedného inotaje musia pochopiť masy, druhý ich význam niekedy nepozná ani sam. Jeden potrebuje schválenie klienta, iného chlebíkom je potlesk davu na festivale.
Tak ako má veľa grafikov blízko k výtvarnému umeniu, nejeden reklamný textár uz koketoval s poéziou. Či by bol takýto copywriter vhodný pre Haberu neviem. Určite si ale myslím, že Habera, Ráž, Muller a ďalší sú vhodní pre copywritera.
Čo ušetríte na teambuildingu, minite na hiringu
Cestujúc z firemného mecheche na Čertovici som sa zamýšľal, akú magic dokáže urobiť takáto spoločná akcia. Vo Wiktor Leo Burnett ich máme počas roka niekoľko. Vlajkovou loďou je jesenný Leo Camp, ktorý sa koná kade-tade na cool miestach. Napríklad v Banskej Štiavnici, Prahe alebo Budapešti. Počas leta mávame fancy edukáciu - Cannes Predictions, v decembri vianočné večierky. Okrem toho pravidelné tímové pivá a niekoľkokrát do roka sa po pracovnej dobe stretneme aj s dôležitými klientmi.
V minulosti som sa nezriedka stretol s viac či menej explicitne vyjadreným názorom, že firemné akcie sú vlastne vyhodené peniaze. Lebo že komu pomôže opijáš, lebo že nie sú peniaze, lebo že inokedy, keď bude čas.
A viete, od koho som túto premisu počul najčastejšie? Zlatého bludišťáka a cukrovinky Čierny princ získava ten, kto si tipol, že práve od ľudí, v ktorých najväčšom záujme by malo byť tie teambuildingy usporadúvať.
Firmy týchto leadrov mali pár vecí spoločných. Ľudia v nich boli poskupinkovaní, apriórne prednasratí, nespokojní a ich dátum spotreby vypršal podozrivo skoro. A to je za mna ultimátne merítko, aký je ten ktorý zamestnávateľ. V akomkoľvek odvetví. Keď sa na pozíciách mená striedajú tak rýchlo, že si ich človek s priemernou (čiže oveľa lepšou ako je tá moja) pamäťou nedokáže zapamätať, niečo je určite zle.
Spokojnosť ľudí určite nemajú na svedomí len teambuldingy. Rozhodne ale patrím k teamu, ktorí verí, že buildingovanie zdravých vzťahov na pracovisku je základom dobre fungujúcej firmy. Aj ekonomicky.
Hlavne v biznisoch, kde je nedostatok kvalitnej voľnej pracovnej sily. Situácia sa dá fixnúť preplateným, novým človekom. Pri každom ale musíte vyspendovať XY hodín na onboarding a aj keď je drahá a s papiermi, stále je to len mačka vo vreci.
Oveľa efektívnejšie je investovať do aktuálnych zamestnancov a zabezpečiť, že u vás vydržia 3-4x dlhšie. Aspoň tak si to môj common sense myslí.
S kolegami trávime štvrtinu života a je ozaj dôležité ako sa pri tom cítime. Hlasno tlieskam WLB za to, že robí to, čo robí a odkladám mikrofón zase nabudúce.
A ak sa vám môj blog páči a chceli by ste ešte viac tipov na užitočný reklamný obsah, pokojne postalkujte na mojom LinkedIne. Ak dáte aj follow, budem sa tešiť.
Diky a peknú nedeľu.