Spomeň si na 14- až 15-ročnú Betku. Čo čakala od života, čo chcela dosiahnuť, na čo sa tešila?
Mala som veľmi rada školu. Keď som nebola v škole, tak som bola na tréningu. Už vtedy som chcela byť choreografkou, aspoň tak som to vtedy nazývala. Prosto – chcela som tancovať. Videla som sa, ako v budúcnosti robím choreografie veľkých tanečných vystúpení. Študovala som na pedagogickej akadémii, pretože rodičia ma nechceli pustiť na konzervatórium. Vtedy som sa trochu hnevala, ale dnes som im za to vďačná. Zrejme by ma to pokazilo, a hlavne, moje telo by to nezvládlo. Pubertu som neprežívala dramaticky. Som prostredné dieťa a všetko plynulo prirodzene. Ale už v pätnástich som vedela, že chcem odísť z Prešova.
Bola si odhodlaná dobyť Bratislavu, stať sa slávnou?
Znie to, ako keby to bolo pred sto rokmi, ale vtedy internet nebol taký dostupný, ako je dnes. Keď som si chcela niečo na nete pozrieť, chodila som do kaviarne, lebo doma sme nemali pripojenie. Dovtedy som nikdy nebola v Bratislave, až keď som v sedemnástich išla na kasting. Vždy som vedela, že chcem tancovať, bol to taký môj americký sen. V duchu som jasne videla, aká hviezda zo mňa bude, keď ma niekto objaví. Nakoniec sa to skoro tak aj stalo, úplnou náhodou ma naozaj objavili. Keď bol kasting na Miss, mala som práve vystúpenie s deťmi a niekto sa ma opýtal, či nechcem ísť aj ja na Miss.
A bol to tvoj prvý úspech. Lenže keď sa Miss skončí, utíchne aj mediálna pozornosť okolo dievčat. A čo potom?
Vďaka Miss som spoznala choreografa Maria Lopeza. Má tanečnú školu a robí veľa tanečných vystúpení. Vzal ma k sebe a začala som tancovať v rôznych televíznych projektoch. Bolo to príjemné, ľudia si ma ešte pamätali z Miss.
A potom prišiel Panelák. Bol to ten wau moment, keď si si povedala, že teraz už budeš naozaj veľká hviezda?
Vôbec nie. Panelák bola iba náhoda. Celý môj život je jedna veľká náhoda. Na jednej akcii som stretla Andyho Krausa a len tak zo žartu som mu povedala – mali by ste dať šancu aj nejakej Cigánke, aby hrala v seriáli!
O týždeň mi zavolal a pozval ma na kasting. Pôvodne to malo byť iba pár epizód s pani Turzonovou, ale zafungovalo to a bola som tam rok.
Pamätáš si ešte na prvý kontakt s renomovanými hercami? Mala si trému?
Chvíľami mi bolo smiešne, že si ma vybrali, veď som nebola herečka. Snažila som sa byť autentická, prirodzená a hlavne som pozorne počúvala pani Božidaru. Samozrejme, bála som sa, že bude prísna. Pristupovala som k nej s obrovskou úctou. Myslím si, že to, ako sa k ľuďom správame, sa nám vracia. Pani Turzonovová si ma, myslím, celkom obľúbila. Keď sme sa stretávali v maskérni, počúvala som jej rady, ako mám čo robiť. Nemohlo to byť lepšie, než ako začať takto, rovno hodená do vody. Aj všetci ostatní boli ku mne milí.