Bez slobody niet prosperity. A bez prosperity môžeme zabudnúť na vymoženosti sociálneho štátu. Bohužiaľ, sloboda je dnes terčom neustálych útokov. Snahy o rušenie či obmedzovanie ekonomických alebo osobných slobôd sú u nás takmer na dennom poriadku. Najnovší útok na slobodu sa skrýva v novele zákona o dôchodkovom sporení, ktorá sa minulý týždeň dostala v parlamente do druhého čítania. Má podobu zrušenia slobody 1,7 milióna sporiteľov rozhodnúť sa o spôsobe výberu čerpania svojich úspor po dovŕšení dôchodkového veku.
Je to z pohľadu sporiteľov jedna z hlavných výhod. Mali by mať právo rozhodnúť sa, či si nasporenú sumu nechajú naďalej zhodnocovať niektorou zo špecializovaných inštitúcií, kúpia si doživotný dôchodok, nechajú si ho postupne vyplácať, alebo si ho naraz vyberú a použijú spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Toto právo im hlasovaním potvrdilo 126 poslancov NR SR v roku 2017 vrátane vtedajších poslancov Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Borisa Kollára či Milana Krajniaka. Áno, Milan Krajniak ako poslanec potvrdil toto právo a dnes ako minister prišiel s návrhom toto právo zrušiť.
Petíciu proti zrušeniu slobodného prístupu k úsporám v II. pilieri medzičasom podpísalo takmer 4 500 občanov. Hnev sporiteľov je opodstatnený. Nejde totiž o nijakú maličkosť. Štát by im do rozhodovania o svojich vlastných úsporách nemal čo hovoriť. Neobstojí ani argument, že ich chce ochrániť pred ich prípadnou vlastnou nezodpovednosťou, teda rizikom, že peniaze hneď minú a následne skončia v sociálnej sieti. Možnosť slobodne nakladať s úsporami parlament v roku 2017 podmienil dosiahnutím dostatočného doživotného príjmu vo výške priemerného dôchodku.
Je smutné, že slovenská politika nedokázala počas takmer dvoch desaťročí zabezpečiť stabilný a predvídateľný rámec na fungovanie druhého dôchodkového piliera. V minulosti vláda veľkú väčšinu sporiteľov prehodila do dlhopisových fondov, čím ich obrala o nemalú časť predpokladaných výnosov. Potreba II. piliera však nie je vec názoru, ale faktov. Podiel obyvateľov v produktívnom veku postupne klesá, podiel obyvateľov v poproduktívnom veku stúpa. A nikto doteraz nevymyslel lepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľnosť verejných financií v budúcnosti.
Je tragické, že zoči-voči týmto faktom vláda navrhuje zmeny, ktoré môžu zásadne znížiť atraktívnosť II. piliera pre sporiteľov, a tým aj negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho fungovanie v budúcnosti. Diskusia v parlamente ukázala ochotu časti poslancov zachovať slobodný prístup k úsporám. Verím, že vláda využije šancu urobiť dobrú vec a nebude trvať na zmene, ktorá môže byť ešte aj v rozpore s Ústavou SR.