Voľby podľa očakávania vyhrala CDU/CSU, čím sa Friedrich Merz stal budúcim nemeckým kancelárom. To všetko vďaka vysokej volebnej účasti, ktorá dosiahla 82,5 percenta. No najdôležitejším príbehom nemeckých volieb je niečo iné.
História naznačuje, že veľké koalície v Nemecku nefungujú. Ak by sa do Bundestagu dostali aj ľavičiari a bývalí komunisti, situácia by pre bola pre Friedricha Merza omnoho komplikovanejšia. Kľúčovým je preto neúspech Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorej sa so ziskom 4,97 percenta hlasov len tesne nepodarilo prekročiť hranicu zvoliteľnosti.
Merz teraz potrebuje len jedného koaličného partnera, pravdepodobne sociálnych demokratov bývalého kancelára Olafa Scholza (SPD). To vytvára predpoklady na sformovanie ďalšej veľkej koalície. Samotná SPD však prežila ďalšiu katastrofálnu noc, keď ziskom 16,4 percenta hlasov dosiahla svoj najhorší volebný výsledok v histórii. Preto koaličnú dohodu nepodpíšu bez toho, aby si vynútili nejaké ústupky. SPD bude pod tlakom, aby do koalície šla v mene národného záujmu.
Ak by sa ľavicová BSW dostala do Bundestagu, prinútila by Merza k trojkoalícii s SPD a so Zelenými, čo by ešte viac skomplikovalo rokovania. Takisto by nemecká opozícia zostala úplne v rukách krajnej pravice a krajnej ľavice, čo nie je ideálny scenár pre krajinu, ktorá už zápasí s hospodárskou stagnáciou a politickou roztrieštenosťou. Namiesto toho sa k tejto opozícii teraz pridávajú Zelení, ktorí ponúkajú centristickú alternatívu ako protiváhu.
Nie je čas na oslavu
Napriek víťazstvu nemá Merz v skutočnosti čo oslavovať. Sľúbil, že obnoví dominantné postavenie CDU, no so ziskom 28,5 percenta to bolo o tri percentuálne body menej ako kedysi najhorší Merkelovej výsledok.
Jeho kontroverzný obrat v otázke migrácie mal otupiť vzostup Alternatívy pre Nemecko (AfD), ale táto krajne pravicová strana aj tak zdvojnásobila svoj podiel hlasov na 20,8 percenta. Medzitým sa do hry vrátila Ľavica, ktorú analytici považovali za politickú mŕtvolu. No strana dokázala vďaka migračným postojom zabojovať medzi mladými voličmi.
A potom sú tu slobodní demokrati (FDP), ktorí boli opäť bez okolkov vyradení zo Spolkového snemu so ziskom len 4,3 percenta hlasov. Keď boli naposledy vo vláde, postihol ich rovnaký osud. Ukázalo sa, že byť tvárou úsporných opatrení a koaličnej patovej situácie nie je pre volebné vyhliadky dobré.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.