Ukrajinská vojenská rozviedka uviedla, že 14. a 15. decembra jednotky KĽDR v Kurskej oblasti utrpeli "významné straty" pri troch dedinách.
K streľbe došlo v sobotu 14. decembra. Incident je údajne výsledkom jazykovej bariéry medzi ruskými a severokórejskými vojakmi.
Vojna dronov proti dronom je novinkou a na prvý pohľad pripomína skôr vedecko-fantastické filmy, než reálnu situáciu na bojisku.
Rusko teraz podľa západných analytikov ovláda viac ako 110-tisíc kilometrov štvorcových, teda viac ako 18 percent ukrajinského štátu, a to vrátane anektovaného Krymu.
Ukrajinský prezident zdôraznil, že je to ruský prezident Vladimir Putin, kto podniká kroky, ktoré eskalujú, rozširujú a vedú k pokračovaniu vojny.
Vedenie ukrajinských ozbrojených síl čelilo ostrej kritike za podľa mnohých neadekvátnu obranu Pokrovsku.
Ekonómovia odhadujú, že inflácia v Rusku dosiahne do konca roka deväť percent po náraste o 7,4 percenta v roku 2023 a o 11,9 percenta v roku 2022.
Protivzdušná obrana zostrelila 11 dronov, uviedol gubernátor Oriolskej oblasti Andrej Klyčkov, podľa ktorého sa nálet obišiel bez obetí a ranených.
Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na ukrajinskom území zostrelila 58 zo 132 ruských dronov. Doplnila, že 72 ruských bezpilotných lietadiel bolo "stratených" vďaka použitiu taktiky elektronického boja.
Podľa správy konta "Romanov Light" na sociálnej sieti Telegram sa vojsko Severnej Kórey cez obec prehnalo ako hurikán za dve hodiny a nebralo žiadnych zajatcov.
Ukrajina tesne pred odovzdaním zbraní bola so 176 hlavicami neoficiálne treťou najväčšou jadrovou mocnosťou sveta. Viac náloží mali len Rusko a USA.
Ukrajinská prokuratúra nezverejnila meno odsúdenej, avšak agentúra AFP o nej píše ako o šéfke mimovládnej organizácie na ochranu ľudských práv.
Stretnutie iniciované generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem sa bude zaoberať aj možnými bezpečnostnými zárukami pre Kyjev pre prípad dosiahnutia prímeria.
Nadchádzajúcu možnú návštevu premiéra Roberta Fica v Moskve označil veľvyslanec za tému, ktorá v ukrajinskej spoločnosti nie len rezonuje, ale aj poburuje.
V piatok Moskva podnikla masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ruské ministerstvo obrany ho označilo ako odvetu za ukrajinské raketové útoky americkými strelami dlhého doletu ATACMS.
Akákoľvek snaha ukončiť vojnu bude čeliť rezistencii, najmä zo strany Vladimira Putina, ktorý neprejavil žiadnu skutočnú ochotu ukončiť boje, o ktorých má pocit, že v nich víťazí, upozornil denník.
Moskva tvrdí, že cielila na "objekty ukrajinskej energetickej infraštruktúry kľúčové pre podporu zbrojárskeho priemyslu".
Zelenskyj odkázal, že na dosiahnutie mieru na Ukrajine je potrebná sila, slová podľa neho ruského prezidenta Vladimira Putina nezastavia.
Ruský postup je v súčasnosti najrýchlejší od začiatku invázie vo februári 2022.
Za svoje hlavné priority, až sa 20. januára ujme funkcie, Trump považuje zabezpečenie hraníc a ťažbu ropy.