Hoci sa ukrajinským silám podarilo po počiatočnom postupe ruskej armády v prvých mesiacoch konfliktu získať späť časť svojho územia, obe strany už istý čas vedú opotrebovaciu vojnu.

Práve Ukrajina bola jednou z tém prvého dňa rokovaní šéfov diplomacií krajín Severoatlantickej aliancie v bruselskej centrále NATO.

So svojimi partnermi zo Severoatlantickej aliancie chce Andrij Sybiha počas pracovnej večere diskutovať najmä o tom, ako dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier.

Podľa obžaloby sa Alexej Gorinov dopustil trestného činu schvaľovania terorizmu v rozhovoroch so spoluväzňami, ktorí ho nahrávali.

Ukrajina sa rozsiahlej ruskej vojenskej agresii bráni už vyše tri roky, súčasťou bojov sú aj vzdušné útoky.

Pete Hegseth vo februári uviedol, že Spojené štáty "nikam neodchádzajú", budú sa aj naďalej angažovať v európskej bezpečnosti a budú tiež ďalej podporovať Ukrajinu.

Na rozdiel od Dondalda Trumpa a jeho veľkých proklamácií o rýchlom dosiahnutí mieru alebo aspoň prímeria sa Vladimir Putin neponáhľa.

Kubilius na tlačovej konferencii hovoril aj o alternatíve za satelitný systém Starlink prevádzkovaný americkou spoločnosťou SpaceX. Ukrajinská armáda tento systém využíva počas vojny s Ruskom.

Vlani spojenci Ukrajine, ktorá sa už vyše tri roky bráni ruskej agresii, poskytli pomoc v hodnote okolo 50 miliárd eur.

Kryvyj Rih leží desiatky kilometrov severozápadne od frontovej línie. Pred vojnou v ňom žilo vyše 600-tisíc ľudí. Terčom ruských útokov sa stáva často.

Pôjde o prvú návštevu vysokopostaveného ruského činiteľa v americkom hlavnom meste od začiatku ruskej celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Denník The New York Times priniesol nové informácie o americkej pomoci Ukrajine počas vojny. Novinár Adam Entous o tejto téme diskutoval s vyše tristo členmi vlád, armády a tajných služieb rôznych krajín.

Ruská protiofenzíva sa v marci zrýchlila a Kyjev má pod kontrolou približne 80 štvorcových kilometrov, čo predstavuje 80-percentné zmenšenie za jeden mesiac, píše AFP.

Zelenskyj už 28. marca uviedol, že v Kyjeve sa uskutoční naliehavé stretnutie predstaviteľov generálnych štábov hlavných krajín, ktoré sú "stopercentne pripravené" vyslať svojich vojakov na Ukrajinu.

Baerbocková na tlačovej konferencii s ukrajinským náprotivkom taktiež vyzvala Rusko, aby prijalo dohodu o prímerí na Ukrajine bez kladenia podmienok.

Rusko tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

Spojené štáty si chcú v nasledujúcich desiatich rokoch zaobstarať 70 až 90 ľadoborcov. Dodať ich má práve Fínsko.

Údaje naznačujú, že Ukrajinci sú v súvislosti s Trumpovým mierovým úsilím od jeho opätovného nástupu do funkcie v januári menej optimistickí.