S Putinom americký prezident podľa svojich slov hovoril okrem iného aj o možných výmenách územia medzi Moskvou a Kyjevom alebo bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.
Úvodná atmosféra summitu na Aljaške sa niesla v duchu symbolických gest. Organizátori kládli dôraz na detail – od transparentu s heslom „Usilujeme sa o mier“ až po na milimeter presné rozmiestnenie tribún pre spoločnú tlačovú konferenciu.
Medzi dezinformáciami sa objavilo aj nepodložené tvrdenie, že americkí vojaci nedávno v aljašskom meste Wasilla zastrelili ukrajinského nájomného zabijaka menom Stefan Orestovyč, ostreľovača údajne vycvičeného ukrajinskými špeciálnymi jednotkami.
Azov tvrdí, že počas posledných troch dní vyradil z boja stovky ruských vojakov, zničil desiatky kusov nepriateľskej techniky, vrátane jedného tanku a dvoch bojových vozidiel pechoty, a tiež 13 Rusov zajal.
Novinárka sa sťažovala na bitie a pichanie injekcií s liekmi ovplyvňujúcimi psychiku. Tvrdenia, že napadla dozorcu, odmietla a tvrdila, že to bolo naopak.
Britský veľvyslanec vo Washingtone Peter Mandelson patrí medzi najvyšších predstaviteľov, ktorí naznačili, že USA budú aktívne chrániť Ukrajinu po uzavretí prípadnej mierovej dohody.
Na novinársku otázku, čo zo stretnutia spraví úspešné, Donald Trump odpovedal, že „nevie povedať, nič nie je vytesané do kameňa“.
Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková 13. augusta oznámila podpísanie dohody medzi Naftogazom a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj o pôžičke vo výške 500 miliónov eur.
Šéf Bieleho domu podľa médií uviedol, že na dnešnom rusko-americkom summite o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine ide o veľa, a vyjadril želanie dosiahnuť skorý mier medzi Moskvou a Kyjevom.
Ruské útoky zasiahli Dnepropetrovskú, Záporožskú, Chersonskú a Doneckú oblasť. Podľa Zelenského je Ukrajina pripravená pracovať čo najproduktívnejšie na ukončení konfliktu.
Po obsadení Krymského polostrova vo februári 2014 vypukli v apríli na východe Ukrajiny boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Tento konflikt zostáva v centre pozornosti dodnes.
Slovenská diplomacia je podľa ministra Juraja Blanára v kontakte s partnermi zo Spojených štátov na rôznych úrovniach i multilaterálnych fórach a aktívne sa zapojila do diskusie v rámci mimoriadneho zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci.
Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti napísala, že na základe vyjadrení Kremľa prinesie aljašský summit výsledky a podľa jej informácií sa na úvodnom stretnutí prezidentov „medzi štyrmi očami“ zúčastnia aj ich poradcovia.
Aj bez prítomnosti ukrajinskej delegácie sa očakáva, že Putin využije nové bojiskové „víťazstvo“ ako argument pre tvrdenie, že ukrajinská obrana sa rúca a že jej porážka je len otázkou času.
V HNtelevízii sme sa s Daliborom Roháčom z American Enterprise Institute rozprávali aj o tom, aký najhorší scenár môže priniesť rokovanie na Aljaške.
Trump zároveň poznamenal, že Putin chcel ovládnuť celú Ukrajinu. „Keby som nebol prezidentom, práve teraz by obsadil celú Ukrajinu, ale neurobí to,“ uviedol šéf Bieleho domu.
Denník The New York Times podotýka, že pred Aljaškou sa s Putinom počas terajšej vojny stretli iba dvaja západní lídri – "premiéri malého Slovenska a Maďarska".
Premiér Robert Fico naznačil, že samit môže priniesť aj iné výsledky.
Podľa ministerstva obrany v Moskve jeho protivzdušná obrana za uplynulú noc na ruskom území zneškodnila 53 ukrajinských dronov. Rusko na nočné útoky na Ukrajinu použilo dve balistické rakety a 94 dronov.
Kvôli svojim vlastnostiam je tryskový šáhid prakticky nedosiahnuteľný ako pre bežnú mobilnú protidronovú obranu vybavenú ručnými palebnými zbraňami a kanónmi, tak pre stíhacie drony s elektromotormi.