Ruská polícia vyšetruje prvý známy prípad na základe nového zákona, ktorý zakazuje internetové vyhľadávanie obsahu označeného ruskými úradmi ako extrémistický.
Prvým stíhaným pod príslušným paragrafom je dvadsaťročný Sergej Gluchych z mesta Kamensk-Uralskij, ktorého obhajca tvrdí, že na informácie o ukrajinských a proukrajinských bojových jednotkách narazil náhodou pri surfovaní po internete počas cesty v autobuse. Na prípad dnes upozornila agentúra Reuters, informujú o ňom aj ruské médiá.
Gluchych podľa svojho obhajcu cestoval 24. septembra verejnou dopravou, keď uvidel na internete informácie o ukrajinskom zbore Azov a proukrajinskom Ruskom dobrovoľníckom zbore, ktorý bojuje proti Rusku na strane Ukrajiny. Pozrel si ich, ale "považoval ich za neprijateľné," uviedol podľa portálu Mediazona Gluchého právnik Sergej Barsukov.
Mladého muža podľa neho nahlásil ruskej tajnej službe FSB internetový poskytovateľ. Barsukov podľa portálu Ostorožno novosti vyhlásil, že jeho klient nemal zlý úmysel a povedal, že naneho vyšetrovatelia vyvíjali psychický nátlak.
Zákon zakazujúci vedomé online vyhľadávanie informácií s takzvaným extrémistickým obsahom tento rok v lete schválil ruský parlament, na konci júla ho podpísal prezident Vladimir Putin a do platnosti vstúpil na začiatku septembra, pripomenula Mediazona.
Za porušenie normy hrozí ľuďom pokuta vo výške od 3000 do 5000 rubľov. Hoci je pokuta nízka, podľa kritikov by zákon mohol poslúžiť ako zámienka na vyšetrovanie ľudí a vytvoriť priestor závažnejším obvineniam a trestom, píše Reuters.
Minister pre digitálny rozvoj Maksut Šadajev už skôr uviedol, že orgány činné v trestnom konaní budú musieť preukazovať, že užívatelia mali v úmysle sledovať extrémistický obsah, a že iba prístup k platformám nebude trestaný. Nie je bezprostredne jasné, ako budú úrady úmysel pri vyhľadávaní na internete preukazovať, poznamenal v lete Reuters.
Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu zosilnelo represie voči domácim kritikom aj nezávislým médiám. Ruskí zákonodarcovia v roku 2022 prijali zákony postihujúce "diskreditáciu ruskej armády" a "šírenie lživých informácií o ruských ozbrojených silách".
Za klamstvá pokladajú ruské úrady všetko, čo je v rozpore s oficiálnou verziou Moskvy. Stovky ľudí už boli uväznené a tisíce ďalších z krajiny utiekli, napísala tento rok v lete agentúra AP.