Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes varoval Čínu pred dodávkami smrtiacich zbraní do Ruska. Podporilo by to podľa neho nezákonnú vojnu, napísala agentúra Reuters.

Stoltenberg, ktorý dnes predstavil výročnú správu Severoatlantickej aliancie za minulý rok, svoje vyhlásenie urobil vo chvíli, keď v Moskve rokujú ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching.

"Nevideli sme žiadny dôkaz o tom, že Čína dodáva Rusku smrtiace zbrane, avšak zaznamenali sme určité známky toho, že to bola ruská žiadosť a že ide o záležitosť, ktorú Peking zvažuje," povedal Stoltenberg novinárom v Bruseli.

"Čína by nemala Rusku poskytovať smrtiacu pomoc, to by znamenalo podporovať nezákonnú vojnu," dodal Stoltenberg. Návšteva čínskeho prezidenta v Moskve dnes pokračuje druhým dňom. Po pondelkovej neformálnej schôdzke so šéfom Kremľa Si Ťin-pching pozval Putina v tomto roku do Číny. Návštevu Ruska zakončí čínsky vodca v stredu.

Zo správy NATO za minulý rok, ktorú dnes Stoltenberg zverejnil, vyplýva, že sedem z 30 spojencov splnilo v roku 2022 aliančný cieľ poskytnúť na vojenské výdavky dve percentá HDP.

To je o jednu krajinu (Chorvátsko) menej ako v roku 2021 pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Severoatlantická aliancia podľa generálneho tajomníka pôvodne očakávala, že tento rok tento cieľ splní deväť krajín. Stoltenberg preto vyzval spojencov, aby rýchlejšie zvyšovali investície do obrany.

Dve percentá HDP zo štátneho rozpočtu na obranu vlani vyčlenili pobaltské krajiny, Spojené štáty, Grécko, Poľsko a Británia. Česko sa s 1,34 percentaMI HDP vydaného na obranu umiestnilo šieste odzadu.

"Niet pochýb o tom, že musíme urobiť viac a musíme to urobiť rýchlejšie. Tempo, ktoré máme, pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov na obranu, nie je dostatočne vysoké, "povedal Stoltenberg. "V nebezpečnejšom svete musíme do obrany investovať viac," dodal.

Na summite vo Walese v roku 2014 sa lídri NATO dohodli, že výdavky na obranu sa do desiatich rokov posunú najmenej k dvom percentám HDP. Toto rozhodnutie bolo vtedy reakciou na to, čo bolo vnímané ako vážne zhoršená bezpečnostná situácia v Európe niekoľko mesiacov po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym.

Takmer desať rokov po summite vo Walese a rok po ruskej invázii na Ukrajinu začali spojenci NATO pred niekoľkými týždňami diskusie o tom, ako tento výdavkový cieľ upraviť. Rozhodnutie sa očakáva na júlovom summite NATO v Litve a Stoltenberg vyhlásil, že dve percentá HDP považuje do budúcnosti za spodnú hranicu, nie za strop.

Niekoľko spojencov presadzuje vyššie vojenské výdavky vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu, zatiaľ čo iní sa k zvýšeniu záväzku stavajú odmietavo.