Rok po invázii Ruska na Ukrajinu podporuje väčšina obyvateľov Švajčiarska užšie vzťahy so Severoatlantickou alianciou. V krajine známej vojenskou neutralitou prevládol tento názor po prvý raz, vyplýva z výsledkov prieskumu, ktoré vo štvrtok zverejnila švajčiarska vláda. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.

Dve inštitúcie pôsobiace pri univerzite ETH Zürich – švajčiarska vojenská akadémia a Centrum pre bezpečnostné štúdie – publikujú každoročne prieskum verejnej mienky o otázkach zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Cieľom je zisťovať dlhodobé trendy.

Podľa prieskumu sa v januári tohto roka vyslovilo za bližšie vzťahy s NATO 55 percent Švajčiarov. Je to o desať percentuálnych bodov viac v porovnaní s januárom 2021.

"Je to po prvý raz, čo má malá väčšina obyvateľstva tento názor," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany. "Od začiatku vojny na Ukrajine vnímajú Švajčiari budúcnosť svojej krajiny a sveta pesimistickejšie. Pozerajú sa tiež kritickejšie na neutralitu."

Prieskum tiež ukázal, že vstup do NATO podporuje len tretina respondentov. Zásada neutrality má podporu 91 percent Švajčiarov, čo predstavuje pokles o šesť bodov oproti januáru 2022.

Podľa 53 percent opýtaných neutralita nevylučuje plánovanie vojenskej obrany krajiny v spolupráci s NATO. Švajčiarsko s Alianciou spolupracuje v rámci programu Partnerstvo za mier a Rady euroatlantického partnerstva.

Väčšina Švajčiarov (nezmenených 57 percent) je za tzv. diferencovanú neutralitu. Znamená to, že krajina je vojensky neutrálna, na politickej úrovni však zaujíma odlišné postoje.

Švajčiarsko sa pripojilo k sankciám, ktoré voči Rusku zaviedla okolitá Európska únia. Podľa prieskumu z vlaňajšieho júla si 70 percent obyvateľov krajiny myslí, že sankcie nie sú v rozpore s neutralitou.