Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Simplea a spravodajským portálom Peniaze.sk

Približne 42 percent Slovákov chodí do práce či školy, aj keď majú príznaky respiračných ochorení, ako je nádcha, kašeľ alebo zvýšená teplota. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý sa uskutočnil na prelome októbra a novembra 2024 na vzorke 1 023 respondentov starších ako 18 rokov. „Mohlo by sa zdať, že to svedčí o vysokom nasadení a pracovitosti zamestnancov, no zamestnávatelia nemajú veľký dôvod na radosť. V skutočnosti je dokázané, že zdravotný stav zamestnancov má vplyv na ich pracovný výkon,“ komentuje výsledky prieskumu V. Višňovský zo spoločnosti SIMPLEA.

Správanie zamestnancov má svoje vysvetlenie, a tým sú peniaze. Podľa prieskumu si 30 percent oslovených nemôže dovoliť napriek chorobe zostať doma, a preto pokračujú v bežných aktivitách. Dôvod? Títo ľudia sú úplne závislí od plného príjmu. Inými slovami, hospodária bez finančnej rezervy alebo žijú „od výplaty k výplate“. A častejšie ide o zamestnancov s nižšími príjmami a nižším vzdelaním.

Podobný prieskum realizovaný spoločnosťou Up v susednom Česku ukázal, že menšia časť ľudí, približne jedna pätina, sa dobrovoľne vzdáva rekonvalescencie, pretože môže pracovať z domu a namiesto tzv. PN využijú možnosť plne plateného „home officu“. Zvyčajne ide o zamestnancov s vyšším vzdelaním, ktorí na svoju prácu potrebujú počítač a telefón. Pracovná výkonnosť je však v tomto prípade rôznorodá. Aj preto dnes (po skončení pandémie COVID-19) veľa spoločností preferuje skôr prácu v kanceláriách.  Ďalšími menej častými dôvodmi pre prácu počas choroby sú absencia zastupovania v práci alebo to, že sa zamestnávateľ spolieha na nulové prestoje. Približne 10 percent zamestnancov pokračuje v práci napriek chorobe zo solidarity so svojimi kolegami, aby nemuseli pracovať za nich.

Výsledky prieskumu potvrdzujú aj údaje Sociálnej poisťovne

Výsledky prieskumu potvrdzujú aj štatistické údaje Sociálnej poisťovne. Hoci počet novo hlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne mierne vzrástol, priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom za rovnaké obdobie roka 2023 to bolo 3,785. Skrátila sa aj priemerná doba trvania PN pre chorobu či úraz – v prvom polroku roka 2024 trvala 44,83 dní, zatiaľ čo v rovnakom období roka 2023 sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní. Podľa V. Višňovského je prevažná väčšina novo hlásených práceneschopností spôsobená skôr chorobami než úrazom, avšak priemerný čas strávený na nemocenskej dovolenke v prípade úrazu je takmer o 1/3 vyšší ako v prípade choroby. Višňovský zároveň z vlastnej skúsenosti potvrdzuje, že najmä ľudia v mladšom produktívnom veku chodia kvôli svojim záväzkom a napätému rozpočtu čoraz častejšie do práce aj napriek chorobe.

„Ak je zamestnanec práceneschopný, zamestnávateľ mu za prvé tri dni vypláca náhradu mzdy vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu. Za štvrtý až desiaty deň dostane od zamestnávateľa 55 % z denného vymeriavacieho základu. Pri práceneschopnosti dlhšej ako 11 dní sociálna poisťovňa hradí 55 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca, najviac však 52 týždňov od vzniku PN,“ hovorí finančný konzultant zo spoločnosti SIMPLEA a upozorňuje, že v oboch prípadoch môže byť náhrada mzdy znížená, a to v prípade, že si poistený spôsobil PN sám požitím alkoholu alebo návykových látok. V prípade SZČO náhradu mzdy pri práceneschopnosti v trvaní do troch dní hradí sociálna poisťovňa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu. Ak práceneschopnosť presiahne tri dni, sociálna poisťovňa hradí 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Vojtech Višňovský, riaditeľ pobočky finančných služieb SIMPLEA Žilina

SIMPLEA

Buď mať dostatok peňazí, alebo poistenie pracovnej neschopnosti

Vojtech Višňovský pripomína, že ide o výrazný pokles príjmov, najmä pre domácnosti s malými deťmi a jedným hlavným živiteľom rodiny. Tieto, ale ani iné rodiny či dokonca samostatne žijúci ľudia by sa nemali spoliehať len na aktuálny príjem zo zamestnania. Choroba totiž prichádza neohlásene a často v najmenej vhodnom čase. „Rýchlo dostupná finančná rezerva vo výške troj-, ideálne až šesťnásobku mesačných výdavkov ochráni človeka, resp. rodinu pred krátkodobým znížením alebo úplným výpadkom príjmu, ktorý je spôsobený napríklad chorobou alebo drobným úrazom,“ hovorí Višňovský zo spoločnosti SIMPLEA.

Táto rezerva by mala byť oddelená od spotreby, preto ju odporúča držať na vedľajšom bežnom účte, prípadne na sporiacom účte, kde sa peniaze môžu aj mierne zhodnocovať. „Peniaze však musia byť ihneď dostupné, preto sa vyhýbajte sporiacim účtom a termínovaným vkladom s viazanosťou. Riziko dlhodobej straty príjmu však odporúčam nekryť finančnou rezervou na účte, ale najmä poistením pracovnej neschopnosti. V rámci súkromného životného poistenia je okrem dlhodobej straty príjmu spôsobenej práceneschopnosťou možné poistiť si aj krytie ďalších rizík, napríklad úmrtie, invaliditu, trvalé následky úrazov či kritické ochorenia,“ uzatvára Vojtech Višňovský. Životné poistenie pritom odporúča uzatvoriť na toho člena domácnosti, ktorý zabezpečuje hlavný príjem.

Aká je výška poistného?

Výška poistného závisí od rôznych faktorov. „Karenčná doba je čas, ktorý musí pracovná neschopnosť presiahnuť, aby poisťovňa začala vyplácať poistné plnenie. Zvyčajne je táto lehota približne 29 dní, ale na finančnom trhu sa nájdu poisťovne, ktoré ponúkajú aj iné karenčné doby, napr. 15, 60, 90 dní. Okrem toho pri cene poistného zohráva dôležitú úlohu, či máte poistenie PN s poistným plnením vyplácaným spätne k 1. dňu začatia práce neschopnosti, po prekonaní karenčnej doby alebo s plnením len od prekonanej karenčnej doby. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhšia je karenčná doba, tým lacnejšie je poistné. Dôležitými faktormi sú aj vek klienta, zdravotný stav, rizikovosť povolania a dokonca aj vykonávaný šport. Niektoré poisťovne pri svojom produkte rozlišujú aj to, či je poistený zamestnanec alebo živnostník,“ vysvetľuje riaditeľ SIMPLEA Pointu v Žiline.

„Poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti je možné dojednať v rámci každého životného poistenia, spolu s poistením pre prípad smrti, invalidity, trvalých následkov úrazu, vážnej choroby a mnoho ďalších,“ vysvetľuje Višňovský zo SIMPLEA a dodáva, že výška poistných súm závisí hlavne od príjmov a záväzkov poisteného. Podľa neho si potrebu poistenia uvedomujú najmä ľudia so záväzkami, akými sú hypotéka či malé deti. Kvalitne nastavené životné poistenie by malo podľa pravidla ideálnych finančných mier zodpovedať približne 5 % príjmu, aby poistné krytie bolo adekvátne. Životné poistenie je podľa odborníka na osobné financie Vojtecha Višňovského živý produkt, s ktorým sa má v priebehu života pracovať podľa toho, ako sa menia príjmy, záväzky domácnosti, zdravotný stav a pracovné alebo súkromné riziká poistených osôb. „Osobne odporúčam každému mladému človeku vo veku 20 rokov nastaviť si aspoň základné krytie, ktoré sa bude následne prispôsobovať zmenám v jeho živote,” uzatvára tému Vojtech Višňovský zo Simplea Žilina.

V prípade, že uvažujete o uzatvorení životného poistenia, podľa riaditeľa SIMPLEA Pointu v Žiline je dôležité obrátiť sa na finančného profesionála, ktorý vám pomôže vybrať si správnu spoločnosť a nastaviť optimálne poistenie podľa aktuálnej životnej situácie.