Masaker Petrohradčanov počas krvavej nedele v januári 1905, ako ho zobrazil maliar Vladimir Makovskij.Wikimedia Commons
StoryEditor

Krvavá nedeľa prebudila Rusko zo spánku, zmenil sa po nej aj pohľad na cára

23.01.2020, 11:10
Udalosti, ku ktorým došlo pred 115 rokmi v Petrohrade, zreteľne ukázali, že jestvujúci mocenský systém v krajine je nielen nefunkčný, ale najmä neudržateľný.

Také spoločenské vrenie ruská metropola vari ešte nezažila. Už niekoľko dní v meste nepracuje ani jeden závod, desaťtisíce robotníkov štrajkujú a stretávajú sa na zhromaždeniach, kde priam so zbožnou úctou počúvajú každé slovo, vychádzajúce z úst mladého kňaza. Ani keby v ňom videli proroka, ktorého poslal sám Boh, aby ich oslobodil spod ich ťažkého údelu.

Tým kňazom je Georgij Gapon. Nepovažuje sa za revolucionára, je presvedčený, že ľud a panovníka spája nerozdeliteľné puto, že cár je ochrancom chudobných, jeho svätou povinnosťou je postarať sa o nich a splniť žiadosti, s ktorými sa ľudia na neho obracajú. To vláda, úradníci a majitelia podnikov sú tí zlí a cára na to treba upozorniť.

„Gosudar náš, neodmietaj pomoc svojmu ľudu, vyber ho z tohto hrobu bezprávia a chudoby a zbav ho neznesiteľného útlaku. Dostali sme sa do desivého stavu, keď je pre nás smrť lepšia než ďalší život v našom utrpení,“ číta Gapon 20. januára 1905 na jednom zo zhromaždení text petície, ktorú spísal a v ktorej okrem požiadaviek opisuje aj ťažkú situáciu ľudí.

Verí, že Spolok petrohradských robotníkov, ktorý založil a vedie, môže takýmto spôsobom dosiahnuť jej zlepšenie.

„V nedeľu pôjdeme všetci spolu do Zimného paláca a odovzdáme cárovi petíciu s našimi prosbami,“ hovorí Georgij Gapon a ľudia súhlasia. „Ale čo keď nás neprijme?“ ozve sa ktosi. „V takom prípade pre nás cár prestane existovať,“ vyhlasuje v zápale reči kňaz.

Zaostalá krajina, živoriaci ľud

Začiatok roku 1905 sa v Rusku niesol v znamení stupňujúceho sa napätia. Krajina bola vo vojne s Japonskom, ktorá sa vôbec nevyvíjala dobre, nehovoriac o tom, že ju čoraz viac sužovali vnútorné problémy. A tých nebolo málo.

„Všeobecne sa usudzuje, a určite právom, že Rusko oproti Európe zaostávalo najmenej o jedno storočie,“ napísal v knihe Dejiny Ruska český historik Milan Švankmajer, s tým, že pre krajinu bola na prelome 19. a 20. storočia príznačná najmä neobyčajná bieda života i...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-05-05 13:35:00 - Feat.: - Title: Európske tajné služby varujú, že Rusko plánuje sabotáže naprieč kontinentom 02 - Modified: 2024-05-05 11:50:58 - Feat.: - Title: Rusko tvrdí, že dobylo obec Očeretyne na východe Ukrajiny. Moskva postupuje ďalej za Avdijivku 03 - Modified: 2024-05-05 10:54:15 - Feat.: - Title: Ruské útoky na energetické systémy spôsobili Ukrajine škody za vyše miliardu dolárov 04 - Modified: 2024-05-05 07:28:00 - Feat.: - Title: Špión Stasi Guillaume stál pred 50 rokmi za odstúpením nemeckého kancelára Willyho Brandta 05 - Modified: 2024-05-04 18:15:43 - Feat.: - Title: Estónsku rastie sebavedomie. Hovorí o blokáde proti Rusku v Baltskom mori
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
05. máj 2024 20:57