Európska centrálna banka bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Dokonca možno bude nútená utlmiť ekonomickú aktivitu, aby dostala pod kontrolu infláciu, uviedla v piatok šéfka ECB Christine Lagardová bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb a signalizovala, že ECB bude ako svoj hlavný nástroj preferovať zvyšovanie sadzieb pred znižovaním bilancie. Informujeme o tom na základe správy agentúry Reuters.
ECB od júla zvýšila úrokové sadzby o 200 bázických bodov. Hlavným dôvodom je snaha o spomalenie inflácie. ECB tiež signalizovala, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a že v redukcii portfólia dlhopisov v objeme 5 biliónov eur.
"Očakávame ďalšie zvyšovanie sadzieb," uviedla Lagardová, podľa ktorej zrejme nebude stačiť ukončenie akomodácie v nastavení menovej politiky. To znamená, že sa pravdepodobne bude musieť dostať do reštriktívneho pásma.
"Úrokové sadzby sú a zostanú hlavným nástrojom prispôsobovania našej menovej politiky," uviedla šéfka ECB. To podľa nej potvrdzuje, že úrokové sadzby sú najefektívnejším nástrojom menovej politiky. Zároveň je však potrebná "normalizácia bilancie uváženým a predvídateľným spôsobom".
Depozitná sadzba ECB je aktuálne na úrovni 1,5 percenta a nie je ďaleko od neutrálneho nastavenia, to znamená od úrovne, na ktorej rast ekonomiky nebrzdí ani nestimuluje. Podľa väčšiny ekonómov je neutrálne pásmo pre depozitnú sadzbu niekde medzi 1,5 percenta a dve percentá. To znamená, že po očakávanom zvýšení v decembri bude ukončená akomodácia, to znamená nastavenie sadzieb, ktoré podporuje rast.
Problémom je, že tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,6 percenta, pričom inflačný cieľ ECB je nastavený na dve percentá. Takže zrejme ani recesia, ktorá je počas zimy takmer istá, nezníži inflačné tlaky v eurozóne natoľko, aby ECB mohla spomaliť alebo dokonca zastaviť cyklus sprísňovania menovej politiky.