Napriek rastu sme na chvoste Európy

Zaostávame vo viacerých ukazovateľoch stavebnej produkcie.

Európske stavebníctvo ako celok začína po rokoch mierneho útlmu na prahu 3. tisícročia ožívať. V nových členských štátoch sa dokonca očakáva prudký rast. Vyplýva to z analýzy Euroconstructu - európskeho združenia zástupcov inštitúcií z 19 štátov Európy za obdobie rokov 2002 až 2005 a s výhľadom do roku 2009. Euroconstruct každoročne vyhodnocuje výsledky stavebnej produkcie členských štátov Európskej únie už od roku 1975. Žiaľ, Slovensko je dlhodobo vo viacerých ukazovateľoch z hľadiska stavebnej produkcie na poslednom mieste. V prepočte stavebnej produkcie v eurách na jedného obyvateľa v danej krajine sa to týka všetkých druhov výstavby. Len o čosi lepšie sa darí Maďarsku a Poľsku, Česi sú pritom už niekde úplne inde.

Na čele Portugalsko
Z dlhodobého hľadiska možno povedať, že stavbárom sa najviac darí v Portugalsku, kde stúpol objem stavebnej produkcie za posledných desať rokov o 170 %, ale aj v Írsku - o 60 % . Podobne tak aj v Českej republike, kým na Slovensku stúpol objem stavebnej produkcie za posledné roky len o 24 %.
Pokiaľ ide o obdobie posledných rokov 2002 až 2005, bez pardonu vedie Írsko. Darí sa mu vo všetkých druhoch výstavby. Jedine vo výstavbe nebytových objektov ho predbehlo Fínsko, kde sa Írsko prepadáva niekde doprostred štatistických údajov.

Bytov stále pribúda
Bytová výstavba tvorí polovicu západoeurópskeho stavebníctva a zaznamenáva trvalý rast. Vrchol má dosiahnuť v tomto roku. Objem rekonštrukcií bude stúpať aj po roku 2007, avšak tempo novej bytovej výstavby má začať klesať. Ešte v roku 1997 sa najviac nových bytov postavilo v Nemecku, o rok neskôr nastúpila mohutná vlna dokončovania bytov v Španielsku. "Od roku 2002 už prevažujú nové byty vo viacpodlažných bytových domoch. Ich počet sa v období rokov 2002 až 2007 zvýši o 40 %, zatiaľ čo rodinných domov pribudnú len štyri percentá," uvádza Jiří Hezký z ÚRS Praha. Relatívne málo bytov stavia Veľká Británia a Francúzsko, pričom polovicu bytovej produkcie tvoria rekonštrukcie a modernizácie, a tento pomer sa takmer nemení.

Koniec stagnácie
Podiel výstavby nebytových objektov je druhý najvyšší (v západnej Európe hneď za bytovou, vo východnej Európe za inžinierskou produkciou) a po roku 2000 v západnej Európe takmer stagnoval. Situácia sa obrátila až po roku 2006. Euroconstruct predpokladá, že najviac objektov sa postaví pre zdravotníctvo a vzdelávanie, menej pre obchod a služby - výstavba výrobných objektov bude veľmi nízka. Okrem Fínska sa množstvo nebytových objektov stavia tiež v Nórsku, zatiaľ čo ďalší severan do partie - Švédsko - je pred Slovenskom na predposlednom mieste.

Najväčšie rozdiely
Inžinierske stavby sú oblasť, kde badať najväčšie rozdiely medzi starými a novými členskými štátmi Európskej únie. V západnej Európe tvorí výstavba inžinierskych diel približne 20 % z celkovej stavebnej produkcie, kým v nových členských štátoch má čoskoro dosiahnuť podiel až 40 %.
Zatiaľ čo intenzita výstavby ciest a diaľnic v krajinách východnej Európy bude len o päť percent nižšia ako v starých členských štátoch, zaostávanie vo výstavbe železničných tratí sa do roku 2009 prakticky nezmení. Pomerne vyrovnaná je výstavba energetických a vodných diel, v roku 2009 sa dokonca očakáva vyšší podiel východnej Európy o viac ako tri percentá.

Aj keď pomaly, napredujeme
Hoci je Slovensko na európskom stavebnom chvoste, rozmach stavebníctva stále pokračuje a dá sa predpokladať, že bude pokračovať ešte pekných pár rokov. Aj keď nebude v dvojcifernom vyjadrení ako teraz, pretože ide o viac ako 14-percentný nárast stavebnej produkcie za minulý rok. Ide o historicky najväčší nárast produkcie za posledných desať rokov. "Treba si uvedomiť, že podobný dvojciferný nárast očakávame aj v tomto roku. Do budúcnosti to však určite nebude pravidlom," hovorí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský.
Rozhodne sa bude stále dynamizovať výstavba priemyselných objektov. Už teraz sa totiž na náraste stavebnej produkcie najviac podieľa práve výstavba priemyselných objektov a obchodných centier, samozrejme, výstavba dopravnej infraštruktúry s dostatkom finančných zdrojov, zato s nedostatočnou investorskou pripravenosťou, čo spôsobuje problémy s ich čerpaním.

Stále s regionálnymi rozdielmi
Ďalší fenomén je aj stále sa rozvíjajúci trh s bytmi. Aj keď možno predpokladať, že výstavba obchodných priestorov sa dá v dlhodobejšom horizonte na ústup, v niekoľkých nasledujúcich rokoch ich výstavba ešte bude pokračovať. Pokiaľ ide o percentuálne vyjadrenie, na vlaňajšom náraste stavebnej produkcie sa najviac podieľa priemyselná a inžinierska výstavba (diaľnice, rýchlostné komunikácie, obnova železničných tratí a ciest prvej triedy). Je to podiel minimálne 30 percent.
Slovensko sa však stále borí s regionálnymi rozdielmi, aj keď sa už začínajú vyrovnávať a nie sú také markantné ako v neďalekej minulosti. Štatisticky jednoznačne dominuje Bratislavský samosprávny kraj, ktorý má na stavebnej produkcii Slovenska podiel takmer 30 percent. Stavební podnikatelia aj v blízkej budúcnosti - dá sa hovoriť minimálne o období štyroch až piatich rokov - očakávajú, že nárast stavebnej produkcie v okolí Bratislavy neutíchne, ba práve, naopak, bude pokračovať. Najmä preto, že sa v tomto teritóriu pripravujú veľké developerské projekty. Napríklad na nábreží Dunaja, kde sa usadil tuzemský J and T Global, práve tak írsky Ballymore.

Záujem zahraničných investorov
Fenomén, ktorý nemožno opomenúť, je čoraz väčší záujem zahraničných investorov o Slovenskú republiku. Prichádzajú sem nielen veľké a známe stavebné koncerny s medzinárodnou pôsobnosťou, ale aj ich dcérske spoločnosti a ich rôzne iné obchodné zložky, ktoré sa chcú presadiť na tomto stavebnom trhu. "Je síce pravda, že sa bude zvyšovať konkurencia, no je otázne, či sa to premietne do konečných cien stavebných diel. Aj preto, že je stále vysoká ponuka práce," tvrdí Majerský.